Monday, October 12, 2020

लिव्हर सूज आणि विषाणू A--E

i आ ज लिव्हरला दाह करणारे सूज आणणारे  बिषाणू

ची ओळख करूया हिपॅटायटीस A B C D E असे

5 आहेत

   या विषाणू ने लिव्हर ला सूज येते दाह होतो 

यालाच  हिपॅटायटीस असे म्हणतात.

या विषाणू चे दोन प्रकार असतात  एक RNA  आणि

दुसरा DNA 

A  C D E हे RNA चे असतात

B हा विषाणू  DNA चा असतो

या विषाणू ची लागण शरीरात कशी होते

A आणि E हे मलविसर्जन केल्यावर हात नीट न धुता

पाण्याचा किंवा अन्नाचा संप्रक झाल्यास प्रसार होतो

B   C  D  या विषाणू   चा संपर्क रोगी माणसाचे

रक्त  चढविल्यास होतो.

इंजेक्शन च्या   सुई   तुन एक सुई अनेकांशी संपर्क आल्यास

 होते. 

IV IM इंजेक्शन ने  दूषित सुई  तर्फे विषाणू  ची लागण होऊ शकते रेझर tato needle ना बदलता वापरली तर ही 

विषाणूची लागण होऊ शकते आई आपल्या नवजात

बालकास विषाणूची लागण करण्यासाठी करण होऊ शकते

जर तिला लागण असेल तर 


A  व E विषाणू  acute phase असतो

फार काळ राहत नाही सहा महिन्या पेक्षा कमी 

B  C  D हे बहुतेक वेळा 6 महिन्यातून अधिक राहतात

या मुळे आजाराचे   निदान लवकर होणे गरजेचे आ हे नाही तर सिररोहसिस ची पातळी गाठु शकेल

यात fibrosis होऊन लिव्हर चे कार्य कमी होऊन

काही वेळा लिव्हर रोपण करावे लागते 

Acute phase  लक्षणे 

1 फ्लू सारखे

2  पोटात कळा

3  भूक जाणे

4 मळमळ 

5 कावीळ

6 डोळे पिवळे

7 कातडी पिवळी

8 लघवी पिवळी

9 क्ले रंगाची विष्टा 

निदान परीक्षा : 

1 सिरम बिलिरुबिन 

2  SGOT

3 SGPT 

4 antigen anti body specific test

1 2 3 प्रमाणात वाढ होते  

D हा विषाणू B विषाणू आसेल तरच लागण करतो

या   वर्षाचे नोबल पारितोषिक

हिपॅटायटीस  C या संशोधनाला
विभागून जाहीर केले

1 DR Harvey J Alter

    Born 19 35  NY USA

2.     DR Michael. Houghton 

      
           British born Canadian Scientist

3        DR Charles M Rice

                   Born 1952
             
              Sacramento CA  USA

       








Saturday, October 10, 2020

लिव्हर आणि दाहकारक विषाणू

 लिव्हर आणि दाहकारक विषाणू

लिव्हर याला यकृत असे म्हणतात 
शरीराची मोठी फॅक्टरी आहे हीच वजन अंदाजे 1.5 किलो
असते  लिव्हर  एक चांगली गाळणी आहे तसेंच 
लिव्हर 13 टक्के रक्त  साठ वते . विषारी घटक शरिरा बाहेर टाकते 
पिस्टमय प्रोटीन्स फॅट्स यांची चयापचय क्रिया करते
बाईल तयार करते आणि फॅट चे छोटे तुकडे करते
रक्ताच्या गोठण्यास मदत करते  फॅट्स  ना विरघळवण्यास
मदत करते 
कुफर पेशीं या पेशी बॅक्टरीया  ना गिळून मारतात
आप ण  तोंडावाटे घेतली लि औषधाचा मार्ग  लिव्हर
ठरवते
या निरोगी अवयावस विषाणू परेशान करतात 
हिपॅटायटीस A B C D आणि E असें पाच विषाणू
आहेत
यातील  B विषाणू च्या आणि कुरु शोधासाठी 1976 चे
शरीर विज्ञान वैद्यकीय नोबल पारितोषिक
दोघाना वाटून दिले
1 Batuch Samuel Blumbeg जन्म जुलै 28 

1925
 यांनी  हिपॅटायटीस B चा शोध लावला
2 Daniel Carleteon Gajdusek  जन्म 9 सप्टेंबर
  1923
यांनी कुरु वर  शोध लाला.
पुढील लेखात 2020 चे नोबल कोणत्या विषाणू च्या

शोधला जाहीर केले ते पाहू या 5 ही विषाणू ची 
तोंड ओळख करू या , 













Saturday, September 26, 2020

GERD (Acid Reflux)

 

GERD  also called acid reflux

Gastro esophageal reflux disorder

Gastro pertaining to stomach  esophageal 

Means food pipe 

Reflux is acidic gastric fluid that flows 

Backwards into the oesophagus resulting 

In heart burn. 

GERD  is one of the most common digestive 

Disorder .

Life style factors may increase the reflux 

Disease .

1) Habit of quick eating.

2 ) Extra salt on regular meals.

3   ) Lack of sleep.

4) Use of white bread.

  Poor Habits  can worsen GERD and reduce treatment Efficacy

1)  Fast eating

2  ) Eating  beyond  full ness

3) Eating very hot foods
4) High BMI

5) Lying down soon after eating .

6) Smoking.

Life  style modifications 

1) Raising head end of the bed

   2)Avoiding  meals within 3hours of bed time.

3)   weight loss 

4) Turn off lights when in  bed and minimize 

      Disturbances to a normal sleep.

5 ) Sleep reduces GERD by suppressing 

     Transient lower esophageal  sphincter

        relaxations.

   Lower esophageal sphincter means 
    Door like device at the lower part of food pipe 
  Sphincter  if   relaxces  gastric acid  or bile
 May get entry into food pipe .

Ref   1) Electronic Physician 
   
            April  2018 Vol 10 Issue 4

              Pages 6718.   -- 6724

                     Ghasem Yadegarfar.  et al

            2). Ther Adv  Gastroenterol
          

                          2019 bol 12 :1--12

                    Lin --Zhi.     Yuan      et al 

             3).  Gut and Liver Vol 12  No 1
                   January 2018 pp. 7-16
                
                   Dalbir S Sandhu and Ronnie Fass 
   
    
 





 



Wednesday, September 23, 2020

Corona (Covid19) and D-dimer

 Corona  cases   Reported


  March 8 

Maharastra Times  News 

 in India 

Corona reported cases 31 

Today the number of Corona positive cases

 55 lacks in India

 

D -- dimer is a by product of blood clotting 

And breakdown process that can be measured

With analysis of blood sample.

Normal  D --dimer less than 0.50 mg /lit

Normal in ng /deci lit  up to 500ng

 D -- dimer is commonly elevated

In patients with Covid 19 .

D--dimer  levels correlate with disease severity

And reliable prognostic  marker.



 Following is a report of D--dimer study

In Covid 19 with pnumonia and 

CAP (community acquired bacterial 

Pneumonia) patients

Age group 

Covid 19 patients with pnumonia   

Age  group 65 (54,72)

CAP                              Age.           64(60, 70)

                       D - dimer 

Covid 19 pts with pnumonia

n 57.                      0.8 (0.4,1.8) microgram/ml

CAP patieents 

      n46                     

                          0.4.  (0.2,1.0).  Micro g/ml

                        

                 P less than 0.01

Variable   microgram /ml  0.0 ---0.5


Conclusion : on admission both in Covid 19

Patients with pneumonia and community acquired bacterial pneumonia patients their concentration

Of D dimer significantly increased. Compaired


with CAP  patients (  P less than 0.05)

 Ref 1 Stat pearls publishing 2020 Jan

          Treasure Island (FL)

            Author. Emily J Bounds ,

                            Stephanie J lok

       Ref 2 ) Jou of Intensive Care 2020  :8:49


            Yao et al 


              Ref 3) Jou Thrombosis and  and

                   Thrombolysis online 2020 Jun 10

              Bilian Yu ,Con Li



 



Monday, September 21, 2020

करोना (कोविड 19) आणि लिंफोसायटोपेनिया

 करोना किंवा कोविड 19 लिंफोसायटोपेनिया काय  नात?

आज जाणून  घेऊ या  
करोना दिवसे दिवस वाढत आहे  
मार्च 7 तारखेला महाराष्ट्र् टाईम्स  बातमी 
आली की भारतात 31 लोकांना करोना ची लागण झाली
फार गंभीर आकडा  नव्हता
पण आज 54 लाख लोक करोना बाधित आहेत.
शरीरात करोना कसा वाढतोय हे आपण रक्तातील
तपासण्या करून जणू शकतो .
रक्ता त तीन प्रकारच्या पेशी असतात पांढऱ्या लाल आणि 
प्लेटलेट्स  लाल पेशी ऑक्सिजन पुरवतात प्लेटलेट्स 
रक्त वाहू लागल्यास त्यास रोखतात .  पांढऱ्या पेशी
शरीरावर होणरे जंतूंच्या आक्रमणा शी तोंड देतात.
या पांढऱ्या पेशी 5 प्रकार आहेत 1)नयूट्रॉफील 2इ ओ सीनोफिल 3) बेसोफिल 4) लिंफो साइट 
5)मोनोसाईट 

लिंफोसाईट  या पांढऱ्या पेशीं  रोगप्रतिकारक शक्ति
देतात
यात T प्रकार innate immunity देते  आणि B
प्रकार  adaptive immunity देतात.
लिमफो साईट पेशी 20 ते 40 % असतात पांढऱ्या
पेशीत
याचा अर्थ प्रत्येक 100 पांढऱ्या पेशीत 20 ते 40 पेशी
साधारणतः योग्य समजल्या जातात
यांचे प्रमाण 20 हुन कमी झाल्यास त्यास
लिंफोसायटोपेनिया  झाला असे समजावे

लिंफोसायटोपेनिया करोना ची तीव्रता भाकित करते

आत्ता लिंफोसायटोपेनिया  ची संभाव्य कारणे
1) करो ना   व्हायरस लिंफो साईट च्या लागणीला बळी
    पडते
2) हायपर लॅक्टिक ऍसिडे मिया
3) लिंफो साईट ACE 2 receptor

Ref Li Tan 
       Signal Transfer Duct Target Ther 
      2020 March 27




Sunday, September 20, 2020

Corona(Covid 19) and Lymphocytopenia

 Covid  19  cases in India 

March 7    news from Maharshtra  Times 

India  Corona (Covid 19 ) cases 31

Today  Corona (covid 19)crosses  54 lakhs 

We are going to study  a blood test which 

Would tell us severity of Covid 19 which would 

Give a guidelines for treating  Covid 19 patients

Let us know what are WBC  let us  know 

These  are part of the blood cells  called white 

Cells or leucocytes generally famous for fighting the diseases .

The  different cells make different types  of WBC

1 )Lymphocytes 2) Neutrophils 3 ) Eosinophils

4)Monocytes 5)Basophils 

We will concentrate on lymphocytes

Lymphocyte  give us immunity. Innate immunity

By T lymphocytes  , and adaptive immunity

By B lymphocytes.

Lymphocytes number range from 25% to 40%

Among WBC

When   lymphocytes are less than 25

A term used is lymphocytopenia

In  Covid 19 patients if lymphocytes are below 25 Covid 1 9 patient suffers from lymphocytopenia  this predics disease severity

Of Covid 19

Lymphocytopenia   may results due to

1) The virus might directly infect lymphocytes

  Resulting in death of lymphocytes as and thus 

Reducing number of lymphocytes

2) Inhibition of lymphocytes due to hyperlactic acidemia.

3) Lymphocytes express Corona virus receptor

    ACE 2 and may be direct target of viruses.

Ref  Li  Tan et al 

Signal Transduct Target There 2020 5  33

Online 2020 March 27 


 






Thursday, September 17, 2020

करोना ,(कोविड 19 )आणि D dimer परीक्षा

 कोविड 19 आत्ता सामान्य लोकांना परिचित  आहे करोना

हे नाव ही परिचित आहे.

8मार्च 2020  महाराष्ट्  टा इम्स बातमी

(भारतात 31 करोना केसेस होत्या)

आज 17 सप्टेंबर करोना  51 लाख  केसेस झाल्या

आज एक संदर्भ वाचला की एक  रक्त परीक्षा केल्यास

करो ना च्या तीव्रतेचा अंदाज येईल  

याला लेखकांनी Biomarker म्हटले आहे .

 करोनाचे  निदान झाल्या वर हॉस्पिटलमध्ये डॉक्टरा ना

या टेस्ट चा उपोयोग आजारी व्यक्ति स  रोग  कितपत बळावत आहे याचा अंदाज येईल अर्थात इतर परीक्षा आल्याचं

D dimer हे रक्ताच्या गोठण्याच्या  प्रक्रियेतील आणि रक्ताच्या

गुठलीच्या  प्रक्रियेतील घटक

 आहे 

रिपोर्ट कसा असतो

D dimer  mg/lit 0.5  normal

D dimer   ng/deci, lit 500  normal

हा लेख D   dimer  रक्ताची परीक्षा अहे हे समजले 

कोविड 19 चा रूग्ण जर त्याचे सोबत डायबेटिस ह्रार्ट 

ची व्याधी असेल किंवा   रक्त दाब  असेल तर डॉक्टर

ही टेस्ट सांगतील 

D dimer साधारण पणे कोविड 19 च्या तिव्रते नुसार वाढते

REF  Book  IN  : Star pearls  

Emily J  Bounds,   Stephania. J Kok

Ref JOU RNAL OF INTENSIVE  CARE

 .    2020   8  : 49.  Yao      et  al

Wednesday, September 16, 2020

D - Dimer (रक्ताची परीक्षा)

डी -डायमर ही रक्ताची परीक्षा आहे 

समाजा आपले बोट कापले तर काय होणार रक्त वाहील 
पण रक्त वाहण थोड्या वेळात थांबेल. रक्ताची गुठळी 
होईल पण गुठळी हळू हळू विरघळून जाईल
कारण रक्त आता वाहणार नाही.

डी डायमर 
काय आहे हा रक्ताच्या  गुठळीचा हिस्सा आहे 
रक्ता बरोबर हा पसरतो 
ह्याची मात्रा लेवल वाढली की pulmonary एमबोलीसम
मध्ये( फुप्फुसा च्या रक्तवाहिनेत अडथळा) तसेच
Deep vein thrombosis यात रक्तवाहिनेत खालील पायात
रक्ताची गुठळी होते.
या विकारात ही डी डायमर वाढते.
हल्ली कोरोनाच्या रुग्णाना हार्ट चा विकार असेल 
ब्लड प्रे शर मेंटबॉलिक सिनड्रोम असेल तर ही टेस्ट करतात

D dimer value mg/lit. 0.5 पर्यंत नॉर्मल
D Dimer  value ng/ deci lit  500ng पर्यंत नॉर्मल

जर रिपोर्ट   1000 ng  किंवा त्याच्या हुन अधिक असेल 
तर डॉक्टर ठराविक इलाज करतात 
या टेस्ट मधील अडथळे ही टेस्ट  (high sennsitivity) उच्च संवेदनशील ता दाखवते पण specificity (विशिष्टता ) कमी आहे 


Ref  Book   In : Stat pearls (INTERNET)
2020 Jan 
Emily J   Bounds  

Stephanie J Kok





Wednesday, August 26, 2020

इन्सुलिन फॅक्टरी ( स्वादुपिंड))

 स्वादुपिंड  हा एक कारखाना शरिरात विराजमान झाला आहे 

त्याची लांबी 15 सेंटीमीटर आहे  वजन फार नाही 

दोन वर्षाचे बाळ ही सहज उचलेलं  अवघे 80 ग्राम 

चला तर पण हा  कारखाना कुठे आहे ?

अन्न नलिकेतून  अन्न जठरात येते या जठराच्या मागील बाजूस

स्वादुपिंड असते लहान आतड्याची सुरवात C या अक्षराच्या

आकाराने होते या अक्षराच्या पोकळीत 

स्वादुपिंड आरामात विराजमान होते

ह्या फॅक्टरी चा आकार केळी च्या   पाना सारखा आहे

साऊथ  इंडियन्स केळीच्या   पत्रा वळ कशी मांडतात 

तसे स्वादुपिंड  रचले असत. स्वादुपिंड चा खलील भागास

हेड  नंतर बॉडी आणि पानाचे वरील टोक यास शेपूट असे संबोधले आहे .

केळीच्या पानाच्या शिरे सारखा भाग स्वादुपिंडाचा असतो 

त्याला duct नलिका म्हणतात .ही नलिका लहान आतड्यात

पाचक रस आणून सोडते. 

स्वादुपिंड दोन विभाग चालवते

1 Exocrine 

यात पाचक रस निर्मिती होते

2  Endocrine 

     या विभागात इन्सुलिन Glucagon  या हार्मोन्स ची 

  निर्मिती होते.

  Glucagon  निर्मिती अल्फा कामगार (पेशी )  करतात

         इन्सुलिन निर्मिती बीटा कामगार (एक प्रकारच्या पेशी )

         करतात. 

     डेल्टा अधिकारी वर्ग याने ऑर्डर दिल्याशिवाय काम

    कोणीही कामगार करत नाहीत .


      हार्मोन निर्मिती बिभागास Islets of Langerhans

   असे संबोधितात  याचे कारण पॉल लाँगराहान्स यानें

१८६९ साली   Microscope मधून स्वादुपिंडाचा छेद 

पाहताना त्यास तो बेटांच्या समूहाने बनला असे दिसले

मुंबई सात बेटांची झाली आहे तर ही बेटे किती आहेत १०००असतील नाही दहा हजार चूक १० लाख अति सूक्ष्म

बेटे

अल्फा कामगार  ३० प्रतिशत 

बीटा कामगार    ६० प्रतिशत

आणि डेल्टा अधिकारी १० प्रतिशत असतात

या 10 लाख बेटांचे वजन १-२टक्के  आहे 

याचा अर्थ 80ग्राम चा 1 टक्का 0.८ ग्राम किंवा 1.6 ग्राम 

1.6 ग्राम वजन हे endocrine कारखानाच्या विभागाचे

वजन

जो इन्सुलिन ग्लुकेगॉन निर्मिती विभाग आहे

थोडं अधिक वजन असते तर इन्सुलिन निर्मिती वाढली असती

तर कदाचित अधिक गोड खाता अलेअसते का ?

हो राव पण निसर्गाने बजेट केले तेव्हा साखर नव्हती

भारतात साखर 2500 वर्षा पूर्वी आली.

आत्ता या कारखान्याचे काम कसे चालते ते माहीत करूया


चला बीटा पेशी (कामगार)  हे कामगार 24 तास काम करतात

प्रत्येक 10सेकंदाला रक्तातील ग्लुकोज परीक्षा करतात

जर ग्लुकोज साखर 140 मिलिग्राम चे वर गेली (जेवण नंतर दोन तासांनी) किंवा 

अनोशी पोटी 100 मिलिग्राम चे वर गेली

किंवा कधीही 140 चे वर जाऊ लागली तर 1 ते  1.5 दिड 

मिनिटात डेल्टा अधिकारी इन्सुलिन निर्मिती आणि 

रक्तात इन्सुलिन सोडणायचा आदेश देतात. इथे नलिका 

नसतात कारण हा कारखान्याचा विभाग नलिका विरहित आहे


शरीरा त प्रत्येक पेशी ला ग्लुकोज ची गरज असते 

आपण जे अन्न खातो त्यातील पिष्टमय पदार्थ पचन होऊन 

ग्लुकोज साखरेत रूपांतर होते लहान आतडे पचलेले 

पिस्टमय ग्लुकोज रक्तात सोडते पण पेशींच्या आत 

ढकलण्याची क्रिया इन्सुलिन चविनेच होते 

जर इन्सुलिन ची चावी खराब असेल तर कुलूप बंद 

साखर रक्तात बाहेर पेशी उपाशी साखरेंच्या राशी कुछ कामी

इन्सुलिन चे दुसरे काम अधिक ग्लुकोज साखर लिव्हर मध्ये

पॅकिंग करावे लागते या पॅकिंग ला Glycogen असे नाव आहे

या मुळे रक्ततील ग्लुकोज योग्य पातळीत येते पण आपण केलेल्या हालचाली दैनंदिन काम यात ग्लुकोज चे सौम्य

ज्वलन होते आणि  उर्जा निर्मिती होते ग्लुकोज कमी हो त असताना कारखान्यातील दुसऱ्या प्रकारा तील कामगार

अल्फा सतर्कता दर्शवितात यांचे काम नेमके उलटे

आहे  ह्या पेशी डेल्टा अधिकारांच्या  सल्याने ग्लूकोज

कमी होत आहे हे जाणून glucagon हें हार्मोन रक्तात 

जाते  आणि लिव्हर ला  glycogen चे ग्लुकोज मध्ये

रूपांतर करण्यास मदत करतात अश्या प्रकारे रक्तातील

ग्लुकोज पातळी समतोल राखाला जातो.

डायबेटिस चे दोन प्रकार

टाईप 1 : ह्याचे प्रमाण 10  टक्के असते

हा लहान मुले किंवा तरुणात होतो

या डायबेटिस मध्ये इन्सुलिन पाझरणे बंद होते

करण बीटा पेशी नाश पावतात

आयुष्य भर इन्सुलिन घेणे भाग आहे

टाईप 2 डायबेटिस : ९० टक्के या लोकात इन्सुलिन

कमी असतें किंवा अधिक असूनही कुछ कमी  असते

दुसऱ्या प्रकाराला इन्सुलिन रेझीस्टन्स  असे संबोधितात

हे म्हणजे घरांची चावी आहे पण तुटलेली

या रुग्णांना आहारात बदल excercise योग्य

टॅब्लेट्स अथवा इन्सुलिन घेणं गरजेचं


डॉक्टरी सल्ल्यने वागावे

जा लोकाना डायबेटिस हा शिक्का लागतो त्यावेळेस 

10 -12 वर्षे लोटत  आसतात या साठि नेमित   टेस्ट

रक्ताची करावि  या मुळे प्राथमीक  अवस्थेत डायबेटिस   रीखता येईल     किंवा दारातच    या आजारासाठी रोखणे जमेल 

आपण     लग्नं  सोहळयात समजा  ४   जिलेबी  खाल्या

तर 

किती  साखर   पोटांत जाईल  40 ग्राम ठीक आहे


याचा अर्थ 40000 मिलिग्राम  या मुळे रक्तात साखर

किती वाढेल 40000/5000 = 8 मिलिग्राम 

प्रत्येक 1 cc बरोबर जात

१०० cc मध्यें 800मिलिग्राम साखर

ही वाढत नाही का तर बीटा कामगारांना हे सर्व 

योग्य पातळीत आणावी लागेल यांचा त्रास वरचेवर झाला

तर  हळू हळू  बीटा पेशी  थकून मारतील आपली जीवन शैलीत

बदल हे आपल्या हिताचे.

टीप 5000 ने भागले कारण अंदाजे 5 लिटर रक्त आपल्या

शरीरात असते

8 ला 100 ने गुणले करण 

आपला रक्तातील साखरेचा रिपोर्ट 

140 मिलिग्राम / 100cc असतो

किंवा 

ब्लड ग्लुकोज  पोस्ट लंच  after2 hours

14o mg % हें  उदाहरणं आहे 






















Wednesday, August 12, 2020

डायनोसोरला संधिवात


 


Carona-I PAD Culture

 Carona ---I --PAD Culture

Look at the hospital environment especially in ICU.

No patient while admiring is allowed with his relative even up to his bed

No body could see his bed number 

The Laxman Rekha is the line outside the door gate door out side the ward

Though the I  -PAD culture is allowed

This reminds me historical story of Lord Rama

During child hood he wanted moon in his hand the nursing lady was clever she gave Rama a mirror and showed him moon.

Historic IPad 


This is hospital I -Pad culture Once patient is admitted he is not allowed physically to see his relative friends good that Robo

Technology is not developed so the relatives do not have to move an inch in the process of admission to hospital

Every thing is virtual.


Though through I -PAD communication video is allowed it has restrictions  of timing.

The question in my mind comes if just patting the I Pad on back of patient can give human touch 


Now let us think of past

In 1970s when I was a student In medical college .

As soon as patient is admitted his relatives used to accompany patient up to his bed sister used to guide relatives for 2 passes one for day and one for night time to remain with patient to care for patient if any medicine req they used to go bring if nurse permits relative used to help in feeding .

In ithe evening hospital used to be open for visitors from 4 Pm to 6 PM

Visitors used to take a permission from their offices to go little early to visit the patient.


Lastly hospital ring used to ring indicating 

It is time to leave visitors used to feel sad. 

While leaving but used to give assurance to patient that do not worry you will be alright soon


Night time relatives used to manage to stay 

Present time of social distancing is painful without solution

Gone days when patient relatives used to lie on bed sheet chatting with fellows 

In the lobby at night still i could hear sister saying is any body of bed number 10 please come 


.

Sunday, August 2, 2020

करोना चे डोके ठिकाणावर आहे का ?

करोना चे डोके ठिकाणावर आहे का?

करोना  विषाणू  आणि कोविड- १९
हे रोगाचे नाव

व्हायरस कोणताही परोपजीवी असतो
फार काळ प्राण्याच्या सोबती  शिवाय तो
त्याची वंशावळ नाही वाढवू शकत नाही
करो ना हा सुरवातीला वटवाघळात मुक्काम
करतो बरेच बदल झाले की दुसरा सोबती शोधतो
कोविड 19 चा व्हायरस हा दुसरा सोबती        शोधून
त्यात प्रवेश करतो ह्या ही घरात हम करोसे कायदा
करून त्याला हवे ते त्यात बदल करतो जे अर्थतातच
मानवात प्रवेशाला पोषक असतात



         (व्हा यरस चा इतिहास फार मनोरंजक आहे
60 कोटी वर्षा पासून  तो या पृथ्वी वर राहतो
याच दरम्यान ब हुपेशीय जीव झाले
व्हा य रस  हा जगाण्यासाठी पेशींची मोफत जागा घेतो
आणि हळू हळू हात  पाय पसरतो पेशीतील
सामुग्री वापरून स्वतःची वंशवाळ वाढवतो)
आता करोना  चा प्रवास पाहू शरितात
नाकातून प्रवेश करतो  स्वास नलिकेतून
आत जात जात वायूकोषात जातो

वायूकोश हे द्राक्षाच्या घटा सारखे असतात
यात आतले आवरण pumocyte1 व pnumocyte 2
यांचे असते pnumocyte 2 मधून करोना आत येऊन धुमाकूळ घालतो. 

शरीरातील रिबोसोम ची मदत घेऊन  करो ना  कॉपी काढतो 

यामुळे आपले वायूकोश कोलमडून जातात फुप्फुसा चा काम कमी चालून ऑक्सिजन कमी होतो वायूकोश तुटतात
यावर उपाय म्हणून आपले सैन्य द ल तुटून पडते आणि 
वायकोश नष्ट होतात यातूनच सायटॉकीन वादळ होते

यात करोना  यशस्वी होतो हा त्याचा भास कारण मानव हानी करो ना ला संपतो.
करोनाचे डोके ठिकाणावर असेल तर त्याला सौम्य स्वरूप ठेवून 
त्याची लागण चालू ठेवता येईल  जसे इन्फलिएन्झा त होते


Saturday, June 27, 2020

Cancer Log kill

https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=10223663189148110&id=1243321417


https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=10223663189148110&id=1243321417&sfnsn=wiwspmo&extid=gx8KaG2kTeXj95mq&d=n&vh=i

Sunday, June 21, 2020

Corona Smoking Relation

Corona Smoking Relation 

In 1604 James described Tobacco
As 'Hateful to the nose ,harmful to the brain 
And dangerous to the lungs:'

Lung cancer pneumonia Asthma  COPD chronic obstructive pulmonary disease are common among smokers.

Let us therefore understand  Corona relation to smoking .
Corona virus or Covivid  19 virus enters through nostrils or mouth and passes through 
Trachea wind pipe to alveoli ( it looks like a bunch of grapes ) alveoli are air sacs filled with gasses. Alveoli is plural single air sac is called 
Alveolus .It has internal wall like structure also called membrane or a wall  made up of two types of cells  1) Type 1 Pnumocyte which work as gas exchanger  oxygen is handed over to Red Blood Cells and  carbon dioxide  from RBC
Is taken for disposal via trachea.
2) Type 2 Pnumocyte they act as surfactant ie preventing  alveoli collapse.
It is usual social experience  when on birth day air filled balloon when collapse children cry.
But it is easy to  refill balloon but once our ir sacs collapse it'd a serious issue.
Ok we know corona virus is  interested in winning  situation so corona is not just happy 
To just stand in side but interested  in entering   wall cells and that to surfactant functioning cell  Type 2 Pnumocyte 
Let us understand this above cell is having a receptor or door called ACE 2
Through this door virus enters and removes it's RNA and via Ribosome machinary gets virus copies like a Xerox machine corona uses
Host machinery to multiply grow .Finaly
Host immune system try to attack virus but
As surfactant function is lost  cells collapse immune system attacks their own cells  finally oxygen is reduced patient needs oxygen in  few patients  some may require ventilators.
 Having understood this a collapse of balloon of alveoli
Let us compare what happens if corona patient is smoker in a smoker patient Ace2 doors increase it is called upregulation this is golden opertunity for virus as many doors are open for virus.
Therefore smoking is not good as it helps the Corona enemy . 

Ref  Breake S J et al J Clin Med 2020 :9(3)841

Published March 20

Saturday, June 20, 2020

कोरोना धूम्रपान नाते संबंध

  धुम्रपानांनी श्वसन संस्थेत बिघाड होतात

हे आपण जाणतो .  धुम्रपानानि फुफ्फुसच्या कॅन्सरचा धोका ८ ते २० पटीने अधिक असतो हे आपण जाणतो.
आज धुम्रपानांनी कोरोना ला काय फायदा होतो 
हे जाणूया 
करोना आपल्या शरीरात नाकातून तोंडात नंतर स्वास नलिकेतून
द्राक्षाच्या घटा प्रमाणे दिसणाऱ्या वायू कोशात  प्रवेश करतो  
वायूकोशच्या  आतील बाजूस पेशींची एक भिंत असते येथे
दोन प्रकारच्या पेशी असतात एकिस Type1 pnumocyte हे नाव आहे 
तिचे काम ऑक्सिजन देणे आणि CO2 घेऊन फुफ्फु सा तुन
 बाहेर सोडणे दुसरी पेशी Type2 Pnumocyte ही surfactant चे काम करते यांचा अर्थ वायूकोश  फुगल्या वर त्याची हवा जाऊन  वायू कोषाचा फुगा 
कोलमडून जाऊ न देणे.
आता कारोना या पेशींच्या दरवाज्याजवळ येऊन
  दरवाज्या मधून प्रवेश घेतो या दरवाजा चे नाव Ace2 आहे येथे virus करोना आत शिरतो आणि आपल्या शरीराची मशीनरी वापरून असंख्य करोनाची निर्मिती करतो ह्याची दाद सैनिक दलास लागते  पण अखेरीस खूप पेशी च्या रसायनाचे वादळ होते
वायूकोष रुपी फुगा हवा रहित होतो ऑक्सिजन कमी होतो 
आणि ऑकसिजन  आणि काही वेळा व्हेंटिलेटरवर रुग्णास राहावे लागते. धुम्रपानांनी काय होते यामुळे Ace2 दरवाजे अधिक उघडतात
यामुळे virus घुसू शकते अधिक  हानी यास upregulation
असे संबोधितात धूम्रपान अधिक दरवाजे करोना च्या शत्रूंना उघडे होऊ शकतात.
ही गोष्ट आपण समजावून घेऊ या समजा एक चित्रपट गृहाची आसने 500 आहेत आणि दरवाजा एक आहे तर काय गोंधळ होईल आणि 50 दरवाजे असतील तर फार लवकर प्रेक्षक आत जातील काहीसे असेच करोना ला  धुम्रपा ना ने अधिक दरवाजे 
खुले असल्याने रोग बळावेल
तेव्हा धूम्रपान हा  एक धोकादायक घटक आहे

Ref Brake S J et al J Clin Med 2020 : 9(3)841
Published March 20

Sunday, June 7, 2020

चालणे निरोगी आरोग्याची किल्ली

चालणे निरोगी आरोग्याची  चावी
लॉकडाउन सोबत वापरा .लॉक डाऊन ची
सबब बरोबर आहे का? मग आरोग्य बिघडू देणार? नाही
निरोगी तर राहणार मग शरीरास समजावणे शक्य नाही का?
प्रत्येक अडचणीवर तोडगा अचालणे निरोगी आरोग्याची  चावी
लॉकडाउन सोबत वापरा .लॉक बिघडू ची
सबब बरोबर आहे का? मग आरोग्य बिघडू देणार? नाही
निरोगी तर राहणार मग शरीरास समजावणे शक्य नाही का?
प्रत्येक अडचणीवर तोडगा असतो मासे नाही तर डाळ  भाज्या खा दूध नाही तर दुधाची पावडर वापरतो अगदी साखर संपली तर गुळ आहे.
  मी घरात चालू लागलो 30मिनिटे नाही
60 मींनीटे  हो सोबत होती
संगीताची मराठी कविता ऐकण्याची हेडफोन लावून
चालणे नियमित झाले घर लहान असेल तर जी मोठी खोली असेल तेथे चालावे
माझ्या आजीच्या वेळी शतपावली असे जेवणानंतर.
मी कुतूहलाने  पाऊले मोजली ती 5000 झाली
डॉक्टरांनी दिलेल्या सल्याने फिरा घरात .
डॉक्टर मधुमेहाच्या रुग्णांना चालण्याचा व्यायाम सांगतात.
चालून शरीरातील इन्सुलिन चे दरवाजे पेशींना उघडतात आणि
ग्लुकोज उपाशी पेशींना मिळते आणि रक्तातील साखर वर नियंत्रण राहते . प्रत्येक मधुमेहाच्या रुग्णांना चालण्याचा सल्या डॉक्टर देतात .या सोबत आहारातील बदल डॉक्टर  सुचवतात .या नंतर मधुमेहाची औषधे डॉक्टर सुचवतात गरज असेल तर.
किती चालावे हा सल्ल्या डॉक्टर देतील तो पाळावा. डॉक्टरांचा सल्या घेणे आवश्यक आहे . निरोगी आरोग्याची चावी बोथट
होऊ देऊ  नका.




सतो मासे नाही तर डाळ  भाज्या खा दूध नाही तर दुधाची पावडर वापरतो अगदी साखर संपली तर गुळ आहे.
  मी घरात चालू लागलो 30मिनिटे नाही
60 मींनीटे  हो सोबत होती
संगीताची मराठी कविता ऐकण्याची हेडफोन लावून
चालणे नियमित झाले घर लहान असेल तर जी मोठी खोली असेल तेथे चालावे
माझ्या आजीच्या वेळी शतपावली असे जेवणानंतर.
मी कुतूहलाने  पाऊले मोजली ती 5000 झाली
डॉक्टरांनी दिलेल्या सल्याने फिरा घरात .
डॉक्टर मधुमेहाच्या रुग्णांना चालण्याचा व्यायाम सांगतात.
चालून शरीरातील इन्सुलिन चे दरवाजे पेशींना उघडतात आणि
ग्लुकोज उपाशी पेशींना मिळते आणि रक्तातील साखर वर नियंत्रण राहते . प्रत्येक मधुमेहाच्या रुग्णांना चालण्याचा सल्या डॉक्टर देतात .या सोबत आहारातील बदल डॉक्टर  सुचवतात .या नंतर मधुमेहाची औषधे डॉक्टर सुचवतात गरज असेल तर.
किती चालावे हा सल्ल्या डॉक्टर देतील तो पाळावा. डॉक्टरांचा सल्या घेणे आवश्यक आहे . निरोगी आरोग्याची चावी बोथट
होऊ देऊ  नका.





Friday, May 29, 2020

रक्तातील सैनीक दल

पांढऱ्या पेशींच्या सैनिक दला चे विभाग
१) नुट्रो फील
२)इ ओ सिनो फील
३) बेसोफील
४) लिंफोसा इट
५) मोनोसा इट
आज आपण पहिल्या छावणी ची ओळख 
करणार आहोत.

                      नुट्रोफील

 याना PMN अशी ही संज्ञा आहे .(Polymorpho Nuclear Cells) या ना PMN त्यांच्या तील विविधतेमुळे
दोन ते सा त segmented स्वरूप असते.

पेशींची उत्पत्ती Bone marrow त होते या कारखान्यात दिवसाला 10,^11 याचा अर्थ 1वर 11 पूज्य शून्य 100000000000 अरे बापरे केवढा हा व्याप
या रोज निर्मित नुट्रोफील  सैनिकांची रवानगी रक्तात होते आणि रक्तात 1 ते 2 टक्के पेशी राखून पुढील प्रवास शरीरातील इतर पेशीत होतो तिथे सूक्ष्म जंतूंचा संहार हे मोठे प्रकरण आहे रक्तात असणाऱ्या नुट्रोफील  जंतूंचे सावज आले की त्याचा पाठलाग करतात आणि सूक्ष्म जंतूंना घेरून त्यांचा
खातमा करतात हे सैनिक म्हातारे होतात आणि अखेर
मारतात

  macroophage  यांचा निचरा करतात .

उद्या येणाऱ्या सैनिक दलाची नवीन छावणी परत 10 ^11 पेशी येतात .हे सर्व फार शिस्तीने होते.
Ref
Rosales C (2018)
Neutrophil : A cell with many Roles in inflammation or several cell Types ?
Frontiers in Physiology
Front . Physiology.9:113.

doi : 10.3389 /ghya.2018.00 113






Friday, April 3, 2020

सूची सुधारित लेखांची

सूची  सुधारित लेखाची
  १)मानवी जिनोम -औषधी जनुक विज्ञान भाग १-४
  २) हृदय विकार भाग १-६
  ३) मधुमेह भाग १-८
  ४)मधुमेह २ भाग १-९
  ५)मधुमेह ३ भाग १-७
   ६) मधुमेह तपासणी  (HbA1c)
    ७)हृदय विकार रक्त प्रवाहास अडथळा भाग १-५
    ८)कॅन्सर लॉग किल
   
    १०)रक्तातील साखर वाढवणाऱ्या घटकांची शर्यत
    ११) लो ग्लाएसमिक इंडेक्स डाएट-मधुमेह
     १२) उंची वजन नाते
      १३) अपुरी झोप आणि हवेतील प्रदूषण
       १४) धूम्रपाना च्या सानिध्यात झोपेच्या समस्या
        १५)ऍसिडिटी छातीतील जळजळ
       
        १६) आपल्या रक्ताचा रिपोर्ट काय सांगतो
              लिपिड प्रोफाइल कोलेस्टेरॉल triglyceride
         १७) किडनी रक्त परीक्षा creatinine
         १८) आरोग्यदाई अन्न
         १९) झोप आपल्या पासून पळते का?
         २०) लुटीन डोळ्याचे पोषक तत्त्व
          २१) अल्सर उपचाराची नवीन दिशा
          २२)Triglyceride -ग्लुकोज इंडेक्स
          २३) स्वादुपिंड इन्सुलिन कारखाना भाग१-२
          २४) मनुका आरोग्य दायी
          २५) अखेरचा बळी भाग १-३
          २६)फुफुसा च्या कर्करोगाच्या पाऊलवाटा भाग १-२
          २७) रक्ताच्या परीक्षा एक मालिका
           २८) रक्त परीक्षेचा रिपोर्ट के सांगतो
            २९) आपण अनेमिक आहात( हिमोग्लोबीन नंबर                        सांगेल)
            ३०) रक्ताची एक तपासणी (Hematocrit)
            ३१) रक्त तपासणी (पांढऱ्या पेशी प्लेटलेट्स)
            ३२) करोना व्हायरस (कोविड १९)
            ३३)पार्किन्सन आजार
            ३४) हो मी करोना असे काय पाहता
            ३५)कॅन्सर पर्यावरण नाते
             ३६) कॅन्सर केमोथेरपी








 









     
 लेख वाचावयास
संदर्भ
drsgv.blogspot.com web site पहावी

List of Posts

List of  Posts:

  1)cancer log kill
  2) HbA1c Blood Test
  3)Diabetes History
  4)BMI
  5) know your cholesterol
  6)Heart Burn
  7)Human  Genome -pharmacog genomics
  8) Tumour Markers
  9) Heart Disease part 1-2
  10) Pharma Marketing

   11) Ideal weight
   12)Glycemic Index
   13)Glycemic load
    14) Air pollution
     15) Poor Sleep quality ,effect of air            polution
       16) Acid Reflux and you (part ABCD)
       17)Know your blood reports (Lipid profile cholesterol Triglycerides)
        18)

 For above posts kindly refer
Blog site
drsgv.blogspot.com


Thursday, April 2, 2020

आभार आभार आभार वाचक १०००० झाले

आपली साथ मिळाली आणि मला १००००हुन अधिक
वाचक वर्ग मिळाला
आभार 

Thanks viewers Just now viewers number crossed 10000

Thanks Viewers with your support I could crossed 10000 viewers appreciation .



Total Topics 111

List of topics

1)Cancer chemotherapy side effects
2)chimney sweepers cancer

3) Parkinson's Disease

4) ESR Test

5) Corona Covid 19 As on March 12 

6)know your Blood Test WBC
7)Hematocrit
8)Are you anemic(Hb number
9)Know your Blood Reports
   RBC

10) Healthy Raisins
11) Story of pancrease

To be continued

कॅन्सर केमोथेरपी

कॅन्सर उपचार पद्धतीत केमोथेरपी ही एक  उपचार पद्धती आहे .
केमोथेरपी काय करते
१)  विभाजन होणाऱ्या पेशींचा संहार करते.
२) कॅन्सर च्या पेशीच विभाजन कॅन्सर नसणाऱ्या पेशी हुन
    अधिक विभाजन होते.
३) कॅन्सर पेशीं साठी केमोथेरपी मारक आहे
     पण याचा अर्थ निरोगो पेशी मरत नाही असे नाही
    या मुळे दुषपरिमाण होतात .
४) सर्व पेशी ना अपाय होत नाही ज्या सर्वात जलद विभाजित होतात त्याच केमोथेरपी चे भक्ष असते .
५)जलद विभाजित होणाऱ्या निरोगी पेशी  केस अस्थिमज्या
   पचनसंस्था च्या आतील आवरणातील पेशी.

केमोथेरपी चा वापर :

१) ऑपरेशन पूर्वी कॅन्सर चा आकार छोटा करण्या साठी
    रेडिएशन पूर्वी आकार छोटा करण्यासाठी.
२) कॅन्सर ची लक्षणे कमी करावयास.
३) आयुर्मर्यादा वाढविण्यासाठी 
४)कॅन्सर चा अंतर्गत प्रसार रोखण्यासाठी

  केमोथेरपी दुष्परिणाम :

1)भूक न लागणे
2) अनिमिया रक्तातील हिमोग्लोबीन कमी होणे
3) मळ मळ  उलटी
4)mucositis  तोंडातील दाह 
5) नुट्रोपेनिया : नुट्रॉफील पेशी कमी होणे
6) Thrombocytopenia  : प्लेटलेट्स कमी होणे.
7) केस गळणे
8)Neuropathy  : 

नुट्रोपेनिया: याचा अर्थ पांढऱ्या पेशीतील रोगाशी लढणाऱ्या
 नुट्रॉफील नावाच्या पेशी कमी होणे  या ची निर्मिती अस्थीमजेत होते . यांचा अर्थ कॅन्सर पेशी मरतात पण शरीरातील सैनिक कमी होतत्  ,या मुळे बॅक्टरीया ची वाढ होते आणि 
इन्फेकॅशन होते
नुट्रॉफील कमी असल्याने ताप
घसा खकावतो थंडी भरते स्वास लागतो .लघवीला
जळ जळ ते.

आपला रिपोर्ट रक्ताचा सीबीसी 


पांढऱ्या पेशीं ची योग्य (WBC  व्हाईट ब्लड सेल्स) संख्या 4000 ते 10000 /cmm
नयूट्रॉफील्स नंबर स ख्या 2500 ते 6000
1)सौम्य नुट्रोपेनिया (जेव्हा नयूट्रॉफील्स कमी होतात)
1000 ते 1500
2) moderate नुट्रोपेनिया  500ते 1000
3) तीव्र नुट्रोपेनिया  500 हुन कमी नयूट्रॉफील

मार्गदर्शन : हात लिक्विड सोप ने धुणे

आजारी इन्फेकॅशन असणाऱ्या च्या पासून दूर
राहणे.गर्दी त जाणे टाळावे. वरील लक्षणे दिसल्यास
डॉक्टर च्या निदर्शनास आणावी. 
 डाएट साठी आहार तज्ञा चा सल्ला घ्यावा.

अनिमिया : हा एक केमोथेरपी चा परिणाम

होऊ शकतो.
सौम्य पायरी हिमोग्लोबीन 10ग्राम्स/100 ml रक्तात
किंवा योग्य पातळी च्या सुरवातीच्या नंबर पेक्षा कमी
Modarate यात हिमोग्लोबीन 8 किंवा 10हुन कमी
असते .
तिव्र पातळी हिमोग्लोबीन 6.5 किंवा 8 हुन कमी

हिमोग्लोबीन चा रिपोर्ट आपण कसा आहे हे जाणू शकाल


Mucositis तोंडाच्या आतील भागात दाहकारी बदल होतात.

Gingival (हिरड्याशी संबंधित) इन्फेकशन
दाताचे आरोग्य सांभाळावे.
Thrombocytopenia :  याचा सोप्पा अर्थ
प्लेटलेट्स कमी होणे यांनी  रक्त स्त्राव होऊ शकतो .
डॉक्टरी सल्ला घेणे जररूरीचे.

Wednesday, April 1, 2020

Cancer Chemotherapy Side Effects

Chemotherapy Side Effects : patient education is most important .

Side Effects

1) Appetite changes
2) Anemia
3) Nausea and Vomiting
 4) Mucositis
  5) Neutropenia
   6)Thrombocytopenia
   7)Alopecia
   8) Neuropathy

  Chemotherapy :Drugs kill dividing cells .

1)Cancer cells divide much more often than normal cells .
2) Chemotherapy affects also healthy body tissues,where the cells are constantly growing and dividing .Eg Bone marrow hair,lining of digestive system.

Chemotherapy Used :

1) To shrink cancer before surgery or radiotherapy.
2) To relieve symptoms
3) Giving longer life
4) To control spread of cancer 
    

   Neutropenia : Decreased level of 

    WBC white blood cells called nutrophils 
    These type of WBC protect us from bacterial infections . Chemotherapy attacks rapidly dividing cells in bone marrow
 that become nutrophils.

Neutropenia symptoms:

Fever  
Sore throat
 shaking chills
 cough
shortness of breath
 .Burning with urination.

Guidlines : Hand washing use liquid soap .Stay away from people with infections .Avoid large crowds .Take dietecian advice.

Anemia :Body does not have enough red blood cells.

Anemia grades:

1) Mild Hemoglobin 10gms /100ml blood lower limit of normal
2) Moderate 8-or lower than 10
3) Severe 6.5-or less than 8

 Normal Range WBC  4000-10000/cubic mm 

Absolute Neutrophil count 2500-6000

Mild nutropenia 1000-1500

Minimal risk of infection

Moderate nutropenia 500-1000

Severe nutropenia less than 500

Mucositis : oral inflammation that occurs  in mouth 

 -Dysphagia : difficulty swallowing foods or liquids.

Gingival infection: 

Prevention Guide lines

1)oral hygiene
2)Regular tooth brushing use soft brush

Always Take Doctor Advice 

Above information will guide and may help to understand doctor's language.



      


Tuesday, March 31, 2020

Chimney sweepers Cancer

Pericivall Pott English Orthopedic Surgeon
Born in London 6 Januaty 1714
Death 22Dec 1788
Found association between exposure to soot
Among chimney sweeper's and high incidence of scrotal cancer .  Among Chimney sweepers many boys were as young as 8 years old.
In 1840 chimney sweepers act prohibited persons under 21 .

Pericivall  Pott showed human relationship
of environmental  carcinogen.
He also showed occupational cancer relation.



Sunday, March 29, 2020

कॅन्सर पर्यावरण नाते

कॅन्सर चा इतिहास पाहता

व्यवसाया नि कॅन्सर होतो हे मानवाला बराच काळ माहीत नव्हते. 1775 साली डॉक्टर पॉट या अस्तिविकार तज्ञ याने
शोधले . 
डॉक्टर पॉट यांचा जन्म 6 जानेवारी 1714 लंडन ला झाला.
त्या काळी chimney(धुराडे) साफ करण्यासाठी 8वर्षे ची मुले ही कामला लावीत. त्याचा संपर्क chimeny मधील
काजळी शी येत असे काजळी तील  कॅन्सर होणारी रसायनाचा परिणाम होऊन scrotal (अंडकोशाचा)कॅन्सर खूप प्रमाणात
होत असे.  हा शोध डॉक्टर पॉट याने प्रथमच जगा पुढे आणाला .
हा कँसर squamous cell Carcinoma  होता.
धुराडे साफ करण्यावर 1840 ला प्रतिबंधक कायदा केला.
  डॉक्टर पॉट याने 
 व्यवसायशी निगडित कँसर होतो हे प्रथमच
जगाला दाखविले.

विकिपीडिया आधारे

Tuesday, March 24, 2020

करोना माझी ओळख

हो मी करोना असे काय पाहता

माझी ओळख वृत्त पत्रात वाहिन्यांच्या माध्यमात झालीच असेल
गुड मॉर्निंग करू का गुड evining मी जग भर प्रवास करतो
मी जगाशी दोस्तीचा हात पुढे केला आहे यार नमस्कार कशाला करता जग किती पुढे गेले आहे shake hand करा
माझे जग भरात 8196045 मित्र आहेत ,एकट्या अमेरिकेत
माझ्याशी 2195378 लोकांनी मैत्री केली.
आपले फेसबुक मित्र किती?
माझे प्रोफाइल हवे ?ok
माझे आडनाव करोना माझा जन्म 2019 डिसेंबर
माझं नाव करोना १९   आमचे घराणें काही तरी केल्याशिवाय राहत नाही आह्मी जग भर  कुठे ही कमाई करतो .
आह्मी कुणाच्या ही पासपोर्ट व्हिसा अपलाच समजतो.
पासपोर्ट अधिकाऱ्यांनी पासपोर्ट व्हिसा विचारला तर आमची मैत्री इतकी घट्ट असते की मित्राच्या पासपोर्ट वर आह्मी प्रवास करतो.

आमच्या फॅमिली त  मी खूप काही विक्रम केले आहेत.
हो आमाची वंशावळ  ची माहिती सांगतो माझे आजोबा MERS middle east Respiratory distress syndrome
यांचा जन्म 2012 चा  त्यांना वटवाघूळ ने आश्रय दिला
तेथें त्यांनी अनेक बदल जीवनात केले (Mutation)
काही काळानि त्यांनी वटवाघूळ ला निरोप दिला नंतर त्यांनी
उंटा शी दोस्ती केली आणि त्याच्यात स्वतःला खूप बदलून टाकले(जनुकीय) आणि अखेर दोस्ती सोडून तुमच्या सारख्या दोस्त गाठला आणि त्याला हैराण केले मानवाने त्यांना MERS नाव दिले. शरीरात घुसून त्यांनी त्यांची Ribosome ची फॅक्टरी उध्वस्त केली आणि अनेक विषाणू जुळे निर्माण केले.
खोकला सर्दी ने मानव बेजार झाले  असंख्य विषाणू एका शिकेत पसरू लागले. अनेक माणसे गर्दी करीत तेव्हा खूप बरे वाटते. सर्वाना खूप मोठे घर मिळाते.
 माझे पणजोबा खूप मोठे त्यांचे नाव SARS
एकून माहिती असेल त्यांचा जन्म 2002 चा
पणजोबा ना ही वटवाघूळ ने मदत केली ,जीवनातील बदल केले (जनुकीय)आणि एक दिवशी वटवाघूळ ला निरोप दिला.
नवा दोस्त मिळाला Civet या प्राण्यात काही दिवस राहून
स्वतःच्या त बदल(जनुकीय) करून Civet ला निरोप दिला आणि मानवाच्या शरीरात प्रवेश केला .

माझे पणजोबा फारसा त्रास देत नसत Viral Rhinitis
Viral Phyryngitis  Viral Laryngitis  असे सौम्य त्रास दिले .

मी खूप पराक्रम केले , लोकांच्या चुकीने यश मिळाले . आमच्या फॅमिली ची

 कीर्ती पसरली. सुरवात मी ही वटवाघूळ त प्रवेश करून केली.

इथे बरेच बदल केले (जनुकीय)आणि अखेर वटवाघूळ ला निरोप दिला दुसऱ्या प्राण्यांच्या शोधत होतो .पॅनगोलिन  याला खूप काटे असतात जखम बरी होण्याची ताकद असल्याने जग भर
जाऊ शकतो. या गुणाने मी पॅनगोलिन मध्ये प्रवेश केला. व खूप काही बदल केले( mutation) हे जनुकीय बदल मला फायदेशिर ठरले.
नेहमी प्रमाणे या दोस्तांच्या निरोप दिला आणि जगात मी  सर्वाना हार खायला लावली.
पण आता मी संपणार यार लोक घरात बसून राहतात
जे गरजे पुरते खातात वीक एन्ड नाही काही नाही
मास्क नाही तर रूमाल लावतात
त्यामुळे माझी भावंडे गुदमरतात
चांगली दोस्ती करा तर ऐकत नाहीत.सारखे नमस्कार करतात
गर्दीचे जंगल मला आवडते.
आता काय सोशल अंतर ठेवतात 3फूट
घरातून बाहेर न पडता काम करतात. आता दिवस कठीण होत आहेत. सायंटिस्ट रात्रं दिवस प्रयोग करून vaccine
चा बॉम्ब टाकणार आहेत कसे जगणार

 दार उघडा दार उघडा

मी तुमचा दोस्त करोना दारात वाट पाहत मरणार ?















Monday, March 23, 2020

Parkinson's Disease

Parkinson's Disease:

First medically described by James Parkinson in 1817.
PD  is the second most common age related neurodegenerative disorder after Alzheimer's disease.

Incidence: 7-10 million people have

PD .world wide.

 Age: Usual Onset age over 60 years.

How Parkinson's Develops:

Dopamine is essential for body movements 

Dopamine is secreted by neurons of 

Mid brain's region called substantia nigra
These neurons degenerate resulting in reduction in dopamine secretion this neurodegenerative disease is Parkinson's disease. Degenerated nerves show Levy bodies.

Parkinson's disease Causes : Idiopathic definite cause not known 

Yet.

Risk Factors:

1)Old age
2) Exposure to pesticides, herbicides and 
     Cleaning Chemicals
  3) magnese breathing

   4) Family History
     5) Gene mutation


    Early signs : 1)Reduced sense of 

      Smell  called hyposmia  may affect more than 95%of PD Lewy bodies have been captured in the nasal epithelium .

     2)Anxiety depression 
      
       3) Sleep dysregulation
         4) constipation

       Late signs of PD

        1) Shakyness of hand or finger
         2) Stiffnesss of  arm or leg
         3) Slow down movement  
          4) Problems with balance
           5)Constipation

    

          Treatment : Dopamine is required but due to blood brain barrier dopamine cannot get entry

The drug Levodopa gets entry and converts
Into dopamine in brain.

But mostly for better results Levodopa is given along with carbodopa.

Physical exercises requried as.advice.by physiotherapist.

 Take medical advice of your Doctor

Before taking any medicines.


              
    


   




जैविक युध्दाची नवीन रण भूमी

x

Sunday, March 22, 2020

पार्किन्सन आजार

पार्किन्सन रोग  :  जेम्स पार्किन्सन यांनी 1817 साली या रोगाचे वर्णन केले म्हणून त्याच नावाने तो ओळख ला जातो.  

हा रोग 
Nurodegenerative असून दुसऱ्या क्रमांकावर आहे .

पार्किन्सन रोग कसा होतो

डोपामाइन हे रसायन मेंदूच्या substantia nigra
या मध्य मेंदूच्या भागातील nuron मध्ये  तयार होते .
पार्किन्सन मध्ये या पेशीतील बिघाड झाल्याने 
डोपामाइन निर्मिती होत नाही पेशीं अखेरीस मरतात
Dopamine मुळे आपल्या शरीरातील हालचाली योग्य पणे
होतात.
डोपामाइन कमतरता असल्याने पार्किन्सन होतो
Nuron च्या पेशीत levy bodies मुळे पार्किन्सन होतो .

   पार्किन्सन कारणे  माहीत नाहीत

  होण्याचे धोके
१)  वय 60 व अधिक प्रमाण जास्त
२)   पुरुषात प्रमाण स्त्री यान हुन अधिक
३) कीटक नाशक संपर्क 
४) maganese
५) सफाई रसायने
६) आनुवंशिक


    पार्किन्सन लक्षणे 

       रोग होण्या आधी लक्षणे

       १) वासाचे ज्ञान होत नाही

          २)बद्धकोष्ट ता
           ३) चिंता 
            ४) डिप्रेशन
             ५) अनियमित झोप

 

  रोग झाल्या वर लक्षणे



        
 1   हाताचा किंवा बोटांचा कंप
     2   स्टीफनेस हाताचा किंवा पाय चा
      3    पाया ची हालचाल मंद होते जसे 
              काही पाण्यातून चालत आहोत
        4 तोल सांभाळणे कठीण होते
   

      उपचार पद्धती 

      औषधे

        Physiotherapy




        
          



 

Wednesday, March 18, 2020

Medical Information

Medical Information

All whatusup msg may not provide authentic Information as most of the reports are forwarded which may spread fake news.
If one follows the report it may be dangerous to health.
one simple solution is to go for Pub Med search or Medscape search or Mayo Clinic Reports Lancet Reports BMJ reports British Medical Journal or any medical journals which is reputed.ToPublish in international Journals is not as simple as 
Forwarding whatusup MSG
Please do not forward msg.in hope for getting it viral.


Tuesday, March 17, 2020

ESR blood Test

ESR is blood test means Erythrocyte sedimentation rate,Erythrocyte means Red Blood Cells  .
 For test blood is put in a specific tube which is graduated .When blood is filled in a tube and kept vertically blood with anticoagulant will not allow blood to clot and red blood cells settle down over 60 minutes time ,after 60minutes reading is observed called ESR

For male  normal reading is from 0 mm/hour to 10mm /hour

For females the reading is 0 to 20 mm/hour.

Erythrocyte are negatively charged  and repel each other normally.
But in inflammation or Rheumatoid arthritis ESR increases large clumps of RBC
Fall faster.

Thursday, March 12, 2020

Corona COVID 19

COVID19 

Corona virus Disease 19
Let us know how many scientific reports are published the best way to know this is Pub Med site
So far total number of medical reports for covid 19
            694
English language  reports 589
Clinical Trials no report so far
Review articles 40.
It is interesting  to note out of 694 studies
Only. 28 are human related.

Let us understand progress of very popular topic diabetes which is studied for centuries

Total English language.Reports 661404
Total ref 748136
Human studies 556547
Clinical trials 39597
Review articles 113771
 We do not except so many reports for Corona but the point is we do not have clinical reports .Human studies are 28 only
So we need more information which we will get and help to solve Corona problem
Mankind always faced  problems  in past
And solved it with intelligent brain given by nature .Today the  question for us are we disturbing Harmony of nature?



करोना व्हायरस ( CoVID 19 )

आज आपण करोना व्हायरहस चा शोध निबंधाचा मागोवा घेणार आहोत.
आज पर्यंत Pub med  references
694 आहेत त्यातील इंग्लिश  भाषेत 589 रिपोर्ट आहेत.
वैद्य कीय चा चाचण्या 0 दर्शवतात.
Review 40 आहेत.मानवाचे रिपोर्ट(Human) 28  आहेत
निश्चितच खूप शोध घेणे जरुरीचे आहे.
पण हे काही जादूगार चे प्रयोग नाहित वेळ तर लागेलंच
थोडी  नजर डायबेटिस च्या शोध निबंधाकडे देऊया

आज पर्यंत शोध ref 748136
इंग्लिश संदर्भ 661403
मानावा चा उल्लेख 556547
वैद्यकीय चाचण्या 39597
Review 113771
साहाजीक आहे डायबेटिस संशोधन अनेक शतके चालू आहे
उतावीळ करून शोध लागत नाही अहो रात्र मेहनत करावी
लागते तेव्हा फळ मिळतें.


आज सर्व जग आशा लावून आहे COVID 19(corona virus Disease 19)
करोना वर उपाय निघेल ही आशा.

Tuesday, March 10, 2020

रक्त तपासणी (wbc पांढऱ्या पेशी,प्लेटलेट्स )

                पांढऱ्या पेशी ही शरीराची मिलिटरी आहे .पांढऱ्या पेशीचे

५    प्रकार आहेत
1)nutrophil

2)Eosinophil
3) Basophil
या तीनही पेशीत ग्रानुल्स असतात म्हणून वरील तीन प्रकार
Granulocyte या नावाने ओळखल्या जातात.
पुढील दोन प्रकार ग्रानुल्स विरहित आहेत या पेशींना Agranulocyte हे नाव आहे.
4)Lymphocyte
5) Monocyte
RBC (तांबडया पेशी) ची संख्या पांढऱ्या पेशींच्या तुलनेत अधिक का?
पांढऱ्या पेशी सैनिक पेशी असल्याने त्यांचे पोस्टींग lymphatic tissue  ,Bone Marrow  असते .गरज पडल्यास
पांढऱ्या पेशी  ही रक्तात येऊ शकतात

Wbc रिपोर्ट 

Total  ४००० ते ११००० पर्यंत योग्य 
११००० हुन पांढऱ्या पेशी वाढाल्या तर lymphocytosis
असे नाव आहे .
यांची कारणे शरीर शास्त्रीय 
1) ताण
2)जेवणा नंतर
3) व्यायाम
4) मासिक पाळीत
5)गर्भवती
6)स्तनपान 

रोगनिदान विषयक:

1) पु  करणारा आजार
2) स्टिरॉइड

W BC कमी झाल्या 4000पेक्षा तर


1)टायफॉईड
2)उपासमार
3)viral 
4)प्रोटोझोअल इन्फेकॅशन

1)Nutrophil या पेशी त ग्रानुल्स असतात.

या पेशी पांढऱ्या पेशीतील सर्व प्रथम जंतूंची लागण झालेल्या जागी स्तलांतर करतात.ग्रानुल्स मुळे रोग जंतूना मारले जाते.(बॅक्टरीया viruses)

या पेशी रक्ताच्या वाहिनीतून वाहत  असतात.
गरज पडल्यास या पेशी वाहिन्या आर पार करून जखमेच्या जागी
येतात. जंतु ना घेरून गिळून टाकतात यास phagocytosis
हे नाव आहे.

 नोबल विजयते Metchinkoff  :

हे रशियन  संशोधक   सन 1982 ची घटना 
एके दिवशी घरातील सर्व मंडळी घराबाहेर सर्कस पाहण्यास गेलेअसताना Metchinkoff एकटे पडले होते आणि त्यांचा microscope .
स्टारफिश चा larva  बरोबर प्रयोग चालू केला घरा जवळ 
गुलाबचे झाड होते ,त्याचे काटे त्यांनी त्या larva ला टोचले

रात्री Metchinkoff यांस झोप लागली नाही खूप लवकर पहाटे ते उठले पुनः microscope मधून पाहिले आणि एक सुखद धक्का अपेक्षे प्रमाणे larva च्या पेशी काट्या भोवती गोळा झाल्या आणि त्यांनी जे पाहिले जंतू ना घेरणे आणि गिळणे हे पहिले हिच Phagocytosisप्रक्रिया
ज्याचा पाठ पुरावा पुढील 25 वर्षे घेतला आणि अखेर 26 वर्षांनी 1908 ला नोबल prize मिळाले.

एक सर्कस चुकली आणि Phygocytosis च्या चक्रात रमले.
Nutrophil  range  40 -75,% टोटल पांढऱ्या पेशी च्या तुलनेत
Absolute नंबर 2000- 7000
वरील मर्यादा ओलांडून रिपोर्ट ची स ख्या आल्यास
रोगजंतूचे आक्रमण असू शकते viral ,bacterial
2,) Eosinophil ; नॉर्मल range 1-6 %
      या पेशी वाढल्यास अँटी allergic किंवा अँटी parasitic कारण असू शकते. या पेशी phagocytic काम करतात.

3  Basophil,  नॉर्मल range 0 तर ते 1 असते. या चे काम
Antiparasitic ,antiallergic आहेत.


Agranulocyte   या पांढऱ्या पेशीत granules नसतात.

1 Lymphocyte  :   

निरोगी पातळी  20-45%
दोन प्रकार
1)T Lymphocyte या BM त निर्माण होतात
आणि T हा किताब त्यांना Thymus ह्या ग्रंथीत मिळतो
कार्य cell mediated immunity(रोग प्रतिकारक शक्ति)
2)B Lymphocyte ह्या पेशी Bone Marrow त तयार होतात पण Bursaa eqivalant मध्ये Lymphocyte B होतात.
यांचे कार्य Humoral immunity चे असते
या lymphocyte चे रूप plasma cell मध्यें होते व त्या anti body निर्माण करू शकतात.
Lymphocye चा नंबर इन्फेकॅशन ,

Chronic इन्फेकॅशन ने वाढतो


2)Monocyte  2-10 %,हे योग्य प्रमाण .पेशी रक्तप्रवाह सोडून tissue त जाऊन त्या चे रूप बदलते नाव बदलते नाव होते macrophage
याचा अर्थ Big Eater ह्या macrophage कायम स्वरूपी
वास्तव्य करतात.

Monocyte  macro phage
 बॅक्टरीया शी झुंज देतात तसेच viral आणि fungii शी झुंज देतात.


CBC रिपोर्ट कसा समजून घेणे सोपे आहे .

Total WBC  नॉर्मल  4000-11000

Lymphocyte   नॉर्मल  20-45,%
Monocyte      नॉर्मल    2-10%

Eosinophil     नॉर्मल   1-6%

Basophil         नॉर्मल   0-1%

आपला रिपोर्ट cbc चा तपासा वरील आकड्यात तो बसाला

की झाले  रिपोर्ट नॉर्मल आहे जर  तो वाढला तर किंवा कमी झाला तर तो वरील 
पातळी पार करेल किंवा  सुरवातीच्या नंबर हुन कमी असेल तरी कळेल.
   

Platelets या पेशी ना Thombocyte असे ही नाव आहे.

या छोट्या पेशी हे megakaryocyte चे छोटे तुकडे आहेत

रक्ताची गुठळी करण्यास मदत या पेशींनी होते .या पेशी ना केंद्रक नांदतो

ह्या पेशीचा संख्या 150000 ते 400000 /microliter       योग्य

मानतात.



Sunday, March 8, 2020

Know Your Blood Tests (WBC, Platelets)

WBC white Blood Cells are also called Leucocyte .These cells are of five types Three types are having granules inside cytoplasm 

1) Neutrophil

2),Eosinophil

3) , Basophil

Agranulocytes  These WBC are devoid of granules. 1) Lymphocytes  2)

Monocyte 
Although total number of WBC  is much less compare to RBC .The WBC cells are like military so all WBC are not in circulation 

Some are in bone marrow.and lymphoid organ.During emergency cells will rush in blood circulation.


The total number of WBC range  4000+11000

If the number of WBC greater than 11000

The term Leucocytosis .

Physiological causes :

  1)Stress
    2) After meals

     3)pregnancy
       4) menustration
        5) Lactation
         6)Excercise
       

          Pathological causes: 

           1) Acute pyogenic infections

            2) steroid

           When WBC count lowers to less than 

            4000 the condition is called as Leucopenia.

       Causes for Leucopenia : 

         1) Typhoid fever
           2) starvation
            3)Viral or protozoal infection


         I) Granulocyte : granules are present

                1) Nutrophil : Absolute count 2000-7000/cubicmm of blood

                  40,%to 75%of the total WBC 
        
                .Function ,: Phagocytosis  means englufing pathogens(bacteria viruses)

                   Scientist Mechnikov year 1908 got Noble prize for Phagocytosis discovery.

                  Nutrophils are the first cells to migrate to the site of infection granules help in killing
                  Pathogens(bacteria viruses)
           .

            Nutrophil increase in fever ,acute inflammation . 


           2)  Eosinophil: Granulated WBC 

             Motile phagocytic cells ,anti parasytic antiallergic .

          3) Basophil : normal range 0-1%

             Antiparasitic and anti allergic

  II) Agranulocytes:

        1) Lymphocyte a type of agranulocyte
          

Range 20-45 percent of the total WBC count 
     Lymphocyte are of two types B Lymphocyte give humoral immunity
And T lymphoocyte cell mediated immunity.

Lymphocytes increase in viral or chronic
Infection.

2) Monocyte are agranulocyte
     Normal range 2-10% of the total WBC
Phagocytic in nature. 
Fight against bacteria viruses and fungi.
Cells increase in chronic infection.
Monocytes once leave blood stream change into different form called macrophage after entering tissue. Thus macrophage are changed form Monocyte in tissues and called also as Big eaters. Macrophages in tissue become permanent residence in tissue.

Platelets : are also called Thrombocytes
are small blood cells shed off a larger cell called megakaryocytes.
Platelets help in clotting of blood.
They do not have nucleus.
Normal range 150000-400000 per microliter
WBC Report:
1) Total WBC  normal 4000-11000
2)Lymphocyte %Range 20-45
3)Monocyte % 2-10%
4) Eosinophils %1-6
5)Basophil %0-1
Check your reports if the numbers are within the Reference range your report is normal
Yes this is so simple
But now with their names and little back ground you will get basic.knowledge.

Best luck for your report.









     



     

          




Saturday, February 29, 2020

रक्ताची एक तपासणी (हिमॅटोक्रिट)

हिमॅटोक्रिट:  हे गुणोत्तर तांबडया पेशींच आकारमान भागीले संपूर्ण रक्ताचे आकारमान करून येते

पुरुषात 45℅ -52%

स्त्रीयात    37% ते 48%
असावा लागतो
कमी  गुणोत्तर  अनिमिक  रुग्णात असू शकतो.

या उलट वाढलेल गुणोत्तर

जुनाट धूम्रपान करण्याऱ्या अथवा  dehydration ने येउ शाकतो.

Let us know blood test (Hematocrit)

Hematocrit Levels : This is the ratio of volume of red cells to volume of whole blood .
Men 45%---52%
Women 37 %-----48%

Low hematocrit anemic
Higher Hematocrit dehydration chronic smokers.
Proper fluid balance is required.

Friday, February 28, 2020

Are you Anemic? (Hemoglobin number will tell you)


Hemoglobin : Let us start a story a four year boy saw his father killing cockroach with broom after cockroach was killed the boy surprised to see white liquid coming out of cockroach body. He asked his father why the blood is white?

It was due to absence of  red pigment hemoglobin which gives red colour to a blood.
A primitive circulation system works for cockroach.Cockroach is on this planet for last 350millions year. 
They have net work of tubes called trachea
Through which it takes oxygen.
    Frog could.breath through skin .Frog's red blood cell is having a nucleus.
  
Human beings are devoid of nucleus in mature RBC .The reason for this change
Is red blood should  be able to occupy maximum Hemoglobin . Analogy is we find less sits in shuttle buses at air port to accommodate more passengers.

Structure of Hemoglobin:

Hemoglobin is manufactured in bone marrow it has two parts heme and globin.
Heme is non protein it has iron and porphyrin .Globin has two  alpha
And 2beta chains .Each chain carries heme component which is capable of binding one oxygen molecule thus each hemoglobin carries 4 oxygen molecule. In single red blood cell
350million hemoglobin molecules great this is because red blood.cell is devoid of nucleus.
So 350x4=1400 million oxygen molecules are carried by single Red Blood Cell.


Functions of Hemoglobin: 

Combines with oxygen from the lungs and delivers to all body  tissues(a group of cells having similar size shape and function )where it is required to provide energy for chemical reactions of living cells. CO2 which is produce as waste product of these reactions is transported to the lungs for excreation during breathing out.

This is the job of Red Blood Cell day and night .After 120days red cells are destroyed in spleen the macrophages (Big eaters) eat red blood cells. Red blood cells iron is recycle.

What is Anemia? When blood's ability to carry oxygen is reduced can result from too little hemoglobin ,too few red blood cells or both.

Symptoms: Fatigue headache dizziness ,paleness and breathlessness .

Types of.Anemia:

1) Iron deficiency Anemia:   Most common form of anemia world wide.

Lack of iron prevents the bone marrow from making sufficient hemoglobin for red blood cells .Cells produced are small(microcytic) and pale and have a reduced  oxygen carrying capacity.
Causes:a) menstrual blood losses
     
               b) Iron losses exceeds iron intake 
                c) Pregnancy
             
                 d)Peptic ulcer
       
                  e) Poor absorption of iron from the diet
       
                   f) Insufficient intake
     

        2) Megaloblastic anemia:

                  Caused due to deficiency of vitamin B12 ,Folic acid

                   Red blood cells are deformed enlarge known as macrocytes ,reduced oxygen carrying capacity .

        3) Malaria parasite entering the blood after an infective mosequto bite.

At the end of infective cycle the blood cell ruptures .This lowers red blood cells and causes anemia.

Hemoglobin Test : Report is expressed as gms/dl 

It means grams per 100 cc of blood. 

Men 13to 18  is normal so men should have the number within 13to 18 range


Women 11.5 to 16.50.is normal


If for men report value for hemoglobin is less than 13 he is anemic

And for women report less.than 11.5 is anemic

Next topic ESR  and WBC

आपण अनेमिक आहात? (हिमोग्लोबिन नंबर सांगेल)

हिमोग्लोबिन 

विषय सुरू करण्या आधी एक गोस्ट सांगतो .
एका ४ वर्षा च्या मुलाने झाडून मारलेल झुरळ पहिले आणि बाबा ना विचारले बाबा झुरळाचे रक्त पांढरे कसे ? 
लाल का नाही . 
याचे उत्तर झुरळाच्या रक्तात हिमोग्लोबीन ज्या मुळे रक्त लाल
होते ते नसते वाहिन्यांच्या मधून हवा oxygen संपर्कात येते.

एक अप्रगत रक्ता भिसरणाची संस्था झुरळा मध्ये काम करते
झुरळ यापृथ्वी तलावर ३५ कोटी वर्षा पूर्वी पासून राहत आहेत.
 बेडकाला तांबडया पेशी रक्तात असतात पण त्यात nucleus केंद्रक असतो बेडूक त्वचेतुन ही प्राण वायू ग्रहण करतो.
    मानवाने रक्तपेशींच्या वाढ पुरी झाली की nucleus
    ची सोबत सोडली असते कारण oxygenला जास्त जागा मिळावी लोकल ट्रेन ला जर बाके कमी केली तर आधीक लोक प्रवास करतील तसेच काहीसे .

हिमोग्लोबिन चे अंतरंग पाहूया 

हिमोग्लोबिन  ची निर्मिती  Bone marrow त होते
याचे दोन भाग आहेत ग्लोबिन प्रोटीन चा प्रकार आणि हेम 
 च्या रचनेत  आयर्न आणि porphyrin असते
ग्लोबिन ची साखळी अल्फा व बीटा प्रकारात मोडतात या

साखळ्या प्रत्येकी दोन असतात दोन अल्फा च्या आणि दोन बीटा च्या

 प्रत्येक साखळी हेम ला बद्ध करते  आणि हेम बरोबर oxygen संयुग करतो
  
याचा अर्थ हिमोग्लोबीन ४  प्राणवायू अणू  बरोबर संयुग करतो


आपल्या तांबडया पेशीत 350 दशलक्ष  हिमोग्लोबीन असतात .
४ने गुणल्यास किती प्राणवायू अणू एक तांबडी पेशी बरोबर प्रवास होतो हे कळेल
हा प्रवास lungs पासून शरीरातील सर्व पेशी समूहांना oxygen ची भेट देतो 
आणि उदार मनाने हिमोग्लोबीन कार्बन डाया ऑक्सिडं घेऊन lungs ला परत करतो.
हे चक्र सतत् चालते तांबडया पेशी अखेर थकतात आणि प्लिहेत नाश पावतात

आयर्न लोह bone marrow    त recycle होऊन नवीन पेशी तांबडया 
पुन्हा तयार होतात.


अनिमिया :प्राणवायू वाहून नेणारे द्रव्य हेमोग्लोबिनची पातळी कमी होणे

प्रकार : 

१) आयर्न किंवा लोहाच्या कमतरते ने होणारा अनिमिया

       जगभरात प्रामुख्याने आढळणारा अनिमिया .

लोहाच्या कमतरतेने हेमोग्लोबिनची निर्मिती कमी होते या मुळे तांबडया पेशी 
  आकाराने छोट्या तयार होतात यास मायक्रो सायटीक असेही संभोदिले जाते 

    प्रमुख कारणे

     1)  menustral blood loss

       2) आयर्न चा वापर अधिक तुलनेत आयर्न सेवन

        3) प्रेग्नन्ट 


        4) peptic ulcer
      

         5) अन्नतील लोह शोषण कमी झाल्याने 

      II    )अनिमिया megaloblastic यात तांबडया पेशी आकाराने मोठ्या असतात

             यास macrocytic असे म्हणतात हा अनिमिया व्हिटॅमिन बी 12 
             फॉलीक ऍसिड याच्या कमरतेने होतो.

                3) मलेरिया मुळे अनिमिया 
           
                 मलेरिया चे जंतू रक्तात डास सोडून देतो तांबडया पेशींना  अखेरीस तोडून मलेरियाचा जंतू बाहेर येतो .यामुळे तांबडया पेशींची संख्या कमी होते व अनेमिया होतो


हिमोग्लोबिन  लॅब रिपोर्ट
          g/dl   याचा अर्थ ग्राम्स प्रत्येक 100 सी सी रक्ता बरोबर
   

पुरुषात    13ते 18 योग्य आहे

स्त्रियांत     11.50 ते 16.50  योग्य आहे

जर Result value पुरुषात 13हुन कमी असेल तर तो अनेमिक आहे
तसेच  स्त्री या चा रिपोर्ट 11.50 हुन कमी असेल तर अनिमिया आहे असे समजावे

अधिक माहिती ता।बड्या पेशींची संख्या पडताळून पहावी

            R B C Microcytic असेल तर लोह कमी असण्याची शक्यता असते
तसेच R B C Macrocytic असेल तर व्हिटॅमिन B12
ची फॉलीक ऍसिड ची कमतरता असू शकेल
पुढील लेख  ESR WBC


       



     


Sunday, February 23, 2020

रक्ताच्या तपासणीचा निकाल काय सांगतो?

चला तर रक्ता ची तपासणी आज सर्व साधारण जी परीक्षा डॉक्टर करायला सांगतात हो बरोबर CBC पूर्ण  ब्लड काउन्ट करतात या परीक्षेस उपाशी पोटी येण्याची गरज नाही जर CBC करावयाची असेल तर पण त्यासोबत ESR असेल तर उपाशी येणे गरजेचे आहे.

यात  रेड ब्लड सेल्स (तांबड्या पेशी) 

पांढऱ्या पेशी आणि प्लेटलेट मोजतात

हिमोग्लोबीन मोजतात

हेमाटोक्रिट

पांढऱ्या पेशींच्या वेग वेगळी रूपे मोजतात    CBCसोबत

ESR ही कधी कधी सांगतात .

ESR या चा अर्थ तांबडया पेशींचा स्थिरावण्याचा वेग

पोहणारा किती ही हुशार असला तरी घाबरया लोकांनी

त्यास धरले तर सर्वच बुडतात काहीसेअसेच  ESR वाढला की

काही रोगात होते .

आता आजचा विषय फक्त तांबडी पेशी

आपल्या शरीरात साधारण माणसात ५लिटर रक्त असते

तांबडया पेशी ४० % जागा व्यापातात तर पांढऱ्या पेशी आणि प्लेटलेट मिळून ५%जागा व्यापातात .

रक्ता चे कार्य ट्रान्सपोर्ट आणि रोगाचा प्रतिकार करणे

रक्त रोहिणी नीला आणि केशवाहिन्यातून वाहते.

तांबडया पेशी ह्यांना रेड ब्लड सेल्स किंवा Erythocyte ही म्हटले जाते .तांबडया पेशी तांबडया हिमोग्लोबीन  या पिगमेंट मुळे होतात. तांबड्या पेशी lungs मधील oxygen प्राणवायू घेतात आणि शरीरातील टिशू ना प्राण वायू देऊन   कार्बनडाय ऑक्सिडं घेतात हो tissue का

य आहे हाठराविक पेशींचा समूह असतो .

Oxygen घेण्यासाठी हिमोग्लोबीन ची मदत होते

हेमोग्लोबिन कमी की थकवा येतो

Oxygen चे प्रमाण lungs मध्ये अधिक असते 

तेव्हा हिमोग्लोबीन प्राण वायू सोबत संयोग करतो याला oxyhemoglobin   म्हणतात tissue त Deoxygrnation होते . 

 प्राणवायू दिला जातो पेशींना आणी कार्बन डिओक्सिडं तांबडी पेशी घेते आणि परत lungs  ना देते.

आता या तांबड्या पेशी किती असतात?

पुरुष 4.5---6.5 ×10^12

स्त्री  3.8---5.8×10^12

प्रत्येक लिटरला वरील संख्या असते

या तांबडया रक्ता पेशी सतत  निर्मित होतात.

तांबड्या पेशी चा प्रवास १२० दिवसांनी संपतो.   तांबडया पेशी त्यांच्या १२०दिवसाच्या  आयुश्यात ५००किलोमीटर प्रवास करतात. 

हा प्रवास अखंड असतो सर्व शरीरात फेऱ्या असतात.

आखेरीस तांबडया पेशी  प्लिहेच्या केशवाहिन्यात अडकून मारतात  कारण केशवाहिण्याचा व्यास तांबडया पेशींच्या अंदाजे निम्मा असतो .खरे तर प्लिहेतून आकुंचित रुपात तांबडया पेशी इजा न होता आयुषभर

निसटून जातात  पण या वयस्क पेशी अखेर अडकून मरतात या मुळे प्लिहेस स्मशानभूमी असे संभोदितात. 

प्लिहेत १ लिटर रक्त राखिव असते जेव्हा रक्ताची चण चण भासते तेव्हा हे राखीव रक्त कामी येते .

प्लिहेत spleen मध्ये येथे हिमोग्लोबीन जे प्रत्येक तांबड्या पेशी त असते त्यातील आयर्न लोह काढून नवीन तांबड्या पेशी च्या उपोयोगी आणले जाते.

रेड ब्लड सेल्स  संख्या तुमच्या रिपोर्ट मध्ये जर कमी असेल तर anemia झाला रक्त कमी लाल झाले लाल रंग हिमोग्लोबीन नि येतो . थकवा येतो शरीराची प्राणवायू साठी अधिक धडपड करावी लागते.

समजा रेड ब्लड सेल्स ची संख्या वाढली तर oxygen ची पातळी कमी 

उंचा वर जाऊन 

किंवा स्मोकिंग

हृदया चा काही विकार असू शकेल 

सरते शेवटी रिपोर्ट मध्ये सुरक्षित पातळी ची range असेल त्यात आपण बसलो तर रिपोर्ट नॉर्मल असतो

कमी असेल तर हिमोग्लोबीन कमी असेल जास्त असेल तर polycythemia हे नाव आहे .

पुढील लेख  हिमोग्लोबीन   Hematocrit

Saturday, February 22, 2020

Know Your Blood Reports Series 1 RBC

                               Know Your Blood Reports

      Generally your physicians recommends CBC blood test CBC means complete blood 

      Count .For this test patient need not fast  unless it is ask by doctor along with ESR.

       Examination of CBC includes 


       RBC. Ref blood cells.coint

       Hemoglobin

        Hematocrit

         WBC.   White blood cell count Total and Differential 

         Platelet count


          Today we will concentrate  to know only Red Blood Cells

           We will know where they are produce?

           What are the functions of RBC?

           What is the total number of RBC ?

           What is their life span?

            Where they are destroyed ?

             Last but not the least How to Read
         
               RBC report
  

              

    Red Blood Cells are produce in Bone
  Marrow.
       
                They are also called Erythrocyte Red blood cells are red due to a pigments called hemoglobin .


       Average person is having 5 liters of blood  .40% of the blood volume is

      Occupied by red.blood cells.5% of the

    Blood    Volume is occupied by white blood cells and platelets.

  The liquid portion of the blood is.called plasma occupied 55%of the blood volume.

Blood main function is transport and also

Defence against infection.

RBC functions each red blood cell is having large amount of hemoglobin a pigments protein contains iron. Hemoglobin  is having efficient binding capacity with oxygen when oxygen concentration is high
As in lungs and releasing oxygen when the oxygen concentration is low eg tissues.

Tissues are group of cells having a.similar size.shape and function eg muscle bone skin etc

The above dual property of hemoglobin
Helps it to distribute oxygen to tissues and take carbon dioxide from tissue and send it to lungs and In  exchange to take oxygen from lung.
Oxyhemoglobin is formed when oxygen combines with Hemoglobin ,thus oxygenated red coloration of blood is seen in arteries and darker colour blood in vein
As it contains unbound from of deoxygenated hemoglobin.
.
Let us know the life span of red blood cells

Which is 120days.

As red blood cells age it is.trapped in small blood vessels in the spleen and other organs and destroyed.

Most of the components of hemoglobin are reused.

   The number of  Red Blood Cells are measured /liter of blood .This range is different for male and female .

Male RBC 4.50---6.5 x10^12

Female RBC  3.80----5.80x10^12

It means in male red blood cells count is 4.5xtwelve zeros after one /liter of blood

Now how to read RBC report

Your blood report number 4.60 x10^12/liter

This reading is within.normal range for male and female .

Second example if blood report is 4.00x10^12 this is normal for female but less count for male hope this is simple.

Now if RBC count is low  patient is anemic

Feel weakness fatigue  .Body has to work harder to get enough oxygen.

If RBC count higher than the range condition is called as polycythemia


Causes low oxygen levels.

Before visiting doctor you would have some idea about your report.

Next information is about Hemoglobin report.




     


           

       
       

Thursday, February 20, 2020

रक्ताची परीक्षा एक मालिका

उद्या आपण एक मालिका चालू करत आहोत . रक्ताची लॅबोरेटरी परीक्षा
परीक्षा आली की नियम आले. रिपोर्ट निकाल येतो पण परीक्षा देणाऱ्या patient ना तो काय हे त्याचे डॉक्टर सांगतात. पूर्वी मॅट्रिक चा निकाल लांगण्या आधी वृत्त पत्राच्या कार्यालयातून निकाल आधी मिळण्याची धडपड होती तसेच रक्ताचे रिपोर्ट  आले की कसे आहेत हे आज कळले तर उत्तम डॉक्टर च्या क्लिनिक मध्ये टेन्शन नको.

या साठी प्रयत्न करु या
चला उद्या भेटू

.